Ňufko - horský sprievodca
2. 3. 2011
Ňufko - horský sprievodca
autor - Ninčáková Alžbeta
Pozn. admina - Dnes som telefonovala s p. Ninčákovou z Kežmarského útulku, rozprávali sme sa o psíkoch a reč padla aj na Ňufka, ktorý je v útulku od októbra 2006. Možno ho niektorí poznáte aj z TV. Tu je jeho príbeh:
Tento príbeh je zvláštny a ojedinelý.
Tak ako vždy, aj teraz sa začínal telefonickým volaním na našu zvieraciu záchranku. Miesto, odkiaľ nám volali a kde sa psík nachádzal, nás zaskočilo. Vysoké Tatry a vysokohorský hotel Sliezsky dom.
Pracovník Tanapu nás veľmi pekne prosil, aby sme prišli pomôcť, pretože psík, ktorého mali previesť k nám do útulku nechcel sa dať naložiť do auta.
Samozrejme, sľúbili sme, že ak prídu pre nás, psíka určite spoločne zvládneme. Vodítko, nejaká psia maškrta a .....čakáme.
O chvíľu sa však ozvalo volanie znova, že psíka predsa len zvládli. Počúvol dve turistky, ktoré ho do auta zlákali.
A tak sme čakali, kedy dorazia k nám a to sme ešte nevedeli o akom ojedinelom príbehu sa dozvieme.
Dorazilo horské terénne auto, typický bradatý pracovník hôr.
Zadné dvere sa otvorili a tam si pekne sedel stredne veľký psík. Keď sme sa mu prihovorili, začal vrtieť chvostíkom akoby sme sa poznali oddávna. Jeho úprimné očičká hovorili za všetko.
ŇUFKO, ako ho jeho záchranca pomenoval nebol len takým obyčajným psíkom. Bol to psík, ktorý sa pohyboval vysoko v horách niekoľko dní. Ako sa tam dostal, čo sa stalo, to sa možno, alebo, nikdy nedozvieme. Mal šťastie, že jeseň v Tatrách bola prekrásna a pomerne teplá.
Náš Ňufko cez deň doprevádzal ako sprievodca vysokohorských turistov. Slušne kráčal s nimi po ich vytýčenej, náročnej trase. Ak si zvolili odpočinok, odpočíval aj Ňufko. Slušne a z patričnej vzdialenosti pozoroval ľudí, ako sa posilňujú jedlom. Tam, vysoko v horách je súdržnosť otázkou prežitia. Aj preto turisti sa vždy o svoje jedlo podelili aj s Ňufkom. Po odpočinku opäť spoločne šliapali až na vytýčený vrchol.
Akoby ten vrchol bol Ňufkov príbytok. Nebojácne stál na skalách, smutne hľadel do strmých roklín, akoby niekoho hľadal, čakal.....
Ako slušný hostiteľ, doprevadil turistov do nižších polôh našich hôr a vrátil sa späť na svoj vrchol. Unavený, hľadal vhodné miestečko na strmých, tvrdých skalách. Sklonil unavenú hlávku, ťažko si povzdychol a pod jasnou nočnou oblohou, kde mu boli trbllietajúce hviezdičky blízko, sladko zaspal.
Jeho vankúšiky na predných a zadných labkách boli zodrané a pazúriky mal od ostrých skál celkom zbrúsené.
Nočné ticho vysoko v horách len občas prerušil piskot svišťov. Nechápali a nepoznali to čudo, čo im ruší ich teritórium. Ale pre Ňufka to boli jediní priatelia, spoločníci.
Takto si náš Ňufko žil vo svojom domove vysoko v horských skalách pekných pár dní. Nenašiel sa nik, koho by upútal ináč, ako len atrakcia a vlastne ani v Ňufkovom inštinkte sa nezačal zostup k ľudským obydliam.
A tak je Ňufko v útulku.
Iskierka nádeje mu svitla po odvysielaní príspevku v televízií.
No nebol tým ich strateným psíkom, hoci sa snažil prítomných ľudí zaujať, ale.....
Na krásnu panorámu Tatier pozerá cez mreže klietky Jeho očičká sú veľmi smutné, pohľad upretý jedným smerom, akoby si opäť chcel priblížiť miesto, ktoré, nevieme, prečo ,si vybral za svoj príbytok.
Možno, tam niekoho hľadal, stratil, čakal, ale bol tam šťastný.
Poslušný, prítulný, inteligentný je náš ŇUFKO.
Kríženček, ktorý je jediný a s príbehom, ktorý sa ešte v tejto oblasti nikdy nestal.
Kto miluje a ctí si prírodu, určite si zamiluje aj ŇUFKA.
Aj keď stále veľmi čaká, veríme, že predsa sa ,
práve Vás, tento fantastický psík dočká.
Tak ako vždy, aj teraz sa začínal telefonickým volaním na našu zvieraciu záchranku. Miesto, odkiaľ nám volali a kde sa psík nachádzal, nás zaskočilo. Vysoké Tatry a vysokohorský hotel Sliezsky dom.
Pracovník Tanapu nás veľmi pekne prosil, aby sme prišli pomôcť, pretože psík, ktorého mali previesť k nám do útulku nechcel sa dať naložiť do auta.
Samozrejme, sľúbili sme, že ak prídu pre nás, psíka určite spoločne zvládneme. Vodítko, nejaká psia maškrta a .....čakáme.
O chvíľu sa však ozvalo volanie znova, že psíka predsa len zvládli. Počúvol dve turistky, ktoré ho do auta zlákali.
A tak sme čakali, kedy dorazia k nám a to sme ešte nevedeli o akom ojedinelom príbehu sa dozvieme.
Dorazilo horské terénne auto, typický bradatý pracovník hôr.
Zadné dvere sa otvorili a tam si pekne sedel stredne veľký psík. Keď sme sa mu prihovorili, začal vrtieť chvostíkom akoby sme sa poznali oddávna. Jeho úprimné očičká hovorili za všetko.
ŇUFKO, ako ho jeho záchranca pomenoval nebol len takým obyčajným psíkom. Bol to psík, ktorý sa pohyboval vysoko v horách niekoľko dní. Ako sa tam dostal, čo sa stalo, to sa možno, alebo, nikdy nedozvieme. Mal šťastie, že jeseň v Tatrách bola prekrásna a pomerne teplá.
Náš Ňufko cez deň doprevádzal ako sprievodca vysokohorských turistov. Slušne kráčal s nimi po ich vytýčenej, náročnej trase. Ak si zvolili odpočinok, odpočíval aj Ňufko. Slušne a z patričnej vzdialenosti pozoroval ľudí, ako sa posilňujú jedlom. Tam, vysoko v horách je súdržnosť otázkou prežitia. Aj preto turisti sa vždy o svoje jedlo podelili aj s Ňufkom. Po odpočinku opäť spoločne šliapali až na vytýčený vrchol.
Akoby ten vrchol bol Ňufkov príbytok. Nebojácne stál na skalách, smutne hľadel do strmých roklín, akoby niekoho hľadal, čakal.....
Ako slušný hostiteľ, doprevadil turistov do nižších polôh našich hôr a vrátil sa späť na svoj vrchol. Unavený, hľadal vhodné miestečko na strmých, tvrdých skalách. Sklonil unavenú hlávku, ťažko si povzdychol a pod jasnou nočnou oblohou, kde mu boli trbllietajúce hviezdičky blízko, sladko zaspal.
Jeho vankúšiky na predných a zadných labkách boli zodrané a pazúriky mal od ostrých skál celkom zbrúsené.
Nočné ticho vysoko v horách len občas prerušil piskot svišťov. Nechápali a nepoznali to čudo, čo im ruší ich teritórium. Ale pre Ňufka to boli jediní priatelia, spoločníci.
Takto si náš Ňufko žil vo svojom domove vysoko v horských skalách pekných pár dní. Nenašiel sa nik, koho by upútal ináč, ako len atrakcia a vlastne ani v Ňufkovom inštinkte sa nezačal zostup k ľudským obydliam.
A tak je Ňufko v útulku.
Iskierka nádeje mu svitla po odvysielaní príspevku v televízií.
No nebol tým ich strateným psíkom, hoci sa snažil prítomných ľudí zaujať, ale.....
Na krásnu panorámu Tatier pozerá cez mreže klietky Jeho očičká sú veľmi smutné, pohľad upretý jedným smerom, akoby si opäť chcel priblížiť miesto, ktoré, nevieme, prečo ,si vybral za svoj príbytok.
Možno, tam niekoho hľadal, stratil, čakal, ale bol tam šťastný.
Poslušný, prítulný, inteligentný je náš ŇUFKO.
Kríženček, ktorý je jediný a s príbehom, ktorý sa ešte v tejto oblasti nikdy nestal.
Kto miluje a ctí si prírodu, určite si zamiluje aj ŇUFKA.
Aj keď stále veľmi čaká, veríme, že predsa sa ,
práve Vás, tento fantastický psík dočká.
| Kontakt | 0904 346 806 begin_of_the_skype_highlighting 0904 346 806 end_of_the_skype_highlighting |
| utulok@post.sk |
ŇUFKO má nový domov v ČR!
autor - Alžbeta Ninčáková
Chcela by som, tak veľmi by som chcela, milí naši priatelia, podeliť sa s vami o radosť, ktorá nás postretla. Viem, že nás je tak asi 10% tohto národa ktorým nie je ľahostajný osud zvieratiek, a tak tá naša radosť právom patrí aj vám.
Ňufko, mediálne známy psík, psík, svojim osudom ojedinelý. Hoci bol známy, nepomohlo mu to. V našom útulku bol 18 mesiacov. Občas sa niekto ozval, ak si prečítal jeho príbeh, ale nikto mu nedal šancu na lepší život. A tak prebýval u nás v útulku, smutne hľadel na letné a potom snehom posypané končiare Tatier. Aj my sme smútili s ním. Nenáročný, prítulný, s krásnymi očkami psík, tu čakal zbytočne.
Avšak ten šťastný deň predsa len prišiel. Najprv meilovanie a potom osobná návšteva. Zlatí, mladí ľudia z Čiech si prečítali Ňufkov príbeh a konali. V nedeľu 24.2.2008 sa osobne až z veľkej diaľky dostavili do útulku. Neprišli sami. Spolu s nimi prišla aj ich Darinka, fenočka, ktorú našli opustenú v slovenských horách minulého roku na Roháčoch. Praví turisti, kľudní, rozvážni a ľudia, ktorí nadovšetko milujú zvieratká. Tak veľmi ich citovo zaujal Ňufkov príbeh, že sa rozhodli, nie radiť, nie dávať nádej, ale naozaj konať. Aby Darinke nebolo smutno, tak jej našli kamaráta, tiež Slováka, tiež Tatranca. Je to ako v rozprávke, ale je to skutočnosť. S Ňufkom si hneď porozumeli a veľmi sa im páčil. Ďalšie tri dni všetci spolu strávili tu v horách na Slovensku a boli spokojní
A tak náš Ňufko odišiel zo Slovenska. Odišiel ďaleko. Odišiel do cudziny. Je predsa jedno, akou rečou sa mu budú prihovárať. Hlavne, že má konečne ten naozajstný domov, domov so záhradkou, milujúcimi ľuďmi, psiu kamarátku a veľa, veľa vychádzok do prírody. Tisíckrát vďaka naši milí, zlatí českí priatelia. Ďakujeme vám za slovenských psíkov Darinku a Ňufka. Vďaka za domov, ktorý ste im dali.
Chcela by som, tak veľmi by som chcela opýtať sa ostatnej časti národa, kde je tá vaša bratská, božia láska, ktorou sa prezentujete? Ak by bola skutočná, neexistovali by útulky, neboli by nechcené zvieratká, nebolo by toľko bezcitnosti, utrpenia, pretože zvieratká majú tú istú bolesť, ako my, ľudia. Viete to, alebo to nechcete vedieť?
Zdroj: http://psiadusicka.blog.cz
