No keďže som dnes už videla tú výstavu pohľadala som na nete článok o niektorých ohrozených zvieratkách. Kriticky ohrozených druhov je 16-tisíc a stále pribúdajú...

Vyhubenie hrozí napríklad aj tigrom. Tri poddruhy už vymizli.

Analýza - Pre niektoré je o päť minúť dvanásť, pre iné päť po dvanástej. Každý deň vyhynie vo svete asi 50 druhov živočíchov a rastlín. Každý rok pribudnú na zozname druhov ohrozených vyhynutím stovky mien. A každým ďalším rokom sa bude táto situácia zhoršovať.

 

Napriek tomu je stále možné daný trend buď zvrátiť, alebo aspoň spomaliť. Človek by sa však musel začať správať k prírode úplne inak, ako sa zatiaľ správa. Musel by prestať rúbať dažďové pralesy, vysúšať močiare, používať pri rybolove dlhé vlečné siete, pri hnojení polí používať menej chemikálií. Autom by jazdil menej, elektrickú energiu by vyrábal zo šetrnejších zdrojov a produkoval by menej skleníkových plynov.

 

Napriek tvrdeniam, že ide o prirodzený proces, je súčasná rýchlosť vymierania rastlín a živočíchov najmenej stokrát a možno až tisíckrát vyššia, aká by bola v prirodzených podmienkach. Teda takým, keď človek nevypúšťa do atmosféry a vôd ani gram škodlivín.

Aby sa vymieranie druhov zastavilo, treba zastaviť výrub pralesov.

Na základe paleontologických nálezov nepresiahol úbytok flóry a fauny v dlhodobom priemere za milión rokov deväť percent. Ak mala historická biosféra približne dva milióny druhov, zmizol tak počas piatich rokov jeden jediný živočíšny či rastlinný druh. V posledných desaťročiach sa však rýchlosť vymierania zvyšuje takým tempom, že keď ju znázorníme graficky, stáva sa z aritmetickej krivky pomaly, ale iste krivka geometrická.

 

Presne pred rokom prišla skupina vedcov na čele s dr. Samuelom Turveym z Londýnskej zoologickej spoločnosti s plánom, ako zachrániť posledné prežívajúce jedince delfínovca čínskeho, sladkovodnej veľryby z rieky Jang-c-ťiang. Keď po paj-ťim, ako sa tento druh delfína nazýva v miestnom jazyku, začiatkom tohto roku Turveyho tím pátral, musel konštatovať, že vzácny druh zmizol definitívne. Ak sa tento záver potvrdí, bude to pre živočíšnu ríšu znamenať absolútne nenahraditeľnú stratu. Paj-ťi predstavuje jednu z najcennejších súčastí svetového prírodného dedičstva. Je totiž jedným z najstarších prežívajúcich živočíšnych druhov vôbec. V prehistorických moriach, odkiaľ sa dostal do riek, žil už pred 20 miliónmi rokov.

Delfínovec čínsky zmizol zrejme definitívne.

"Ak je paj-ťi skutočne preč, musíme zistiť presnú príčinu. Možno sa nám podarí zachrániť aspoň delfína bezplutvého, ktorý je v rieke na pokraji vyhynutia. Lopatonos čínsky už z Jang-c-ťiangu zmizol pred rokmi," oznámil šokovaný Turvey na svojom blogu po návrate z expedície. Delfín bezplutvý je príbuzný delfínov, kým lopatonos je zrejme najväčšia sladkovodná ryba. Podľa Turveya by mohol dorastať do dĺžky až siedmich metrov. Za postupným úhynom sladkovodných veľrýb v rieke Jang-c-ťiang určite stojí neuvážené ničenie ich prirodzeného prostredia, čulá riečna doprava a príliš intenzívny rybolov.

 

Zarážajúca je predovšetkým rýchlosť, s akou sa početné stavy paj-ťiho v rieke znížili. V 80. rokoch minulého storočia žilo v rieke Jang-c-ťiang 400 delfínovcov, v roku 1997 ich expedícia čínskych vedcov napočítala medzi Šanghajom a miestom, kde vláda v Pekingu začala o tri roky skôr stavať priehradu Tri úžiny, len 13 kusov. Turvey mal v úmysle odchytiť päť delfínovcov a premiestniť ich zo silno znečistených vôd Jang-c-ťiangu do jazera Tchien-e-čou v provincii Chu-pej a neskôr zas vrátiť naspäť. Nákladný projekt trvajúci niekoľko rokov by stál okolo pol milióna dolárov. Rýchlu záchranu paj-ťiho znemožnili nielen problémy pri zháňaní finančných prostriedkov, ale aj prieťahy v rokovaniach s čínskou vládou.

 

Ľadový medveď Knut mal šťastie - na rozdiel od svojich súkmeňovcov prežije.

Podobný osud zatiaľ nehrozí ľadovému medveďovi. Aspoň tým jedincom, ktorých chovajú v stovkách zoologických záhrad po celom svete. Svedčí o tom záujem hraničiaci s hystériou, s akým sa na verejnosti stretol medvedík Knut. Medvieďa narodené vlani v decembri v berlínskej zoo jeho matka odvrhla. Vďaka pomoci ošetrovateľov však prežil. Omnoho horšie sú na tom jeho súkmeňovci žijúci voľne v prírode. Hoci ich dnes v Arktíde stále žije 20-tisíc, v ďalších 50 rokoch by sa ich stavy mohli vinou globálneho otepľovania znížiť až o tretinu. Je otázne, či až jednu tonu vážiaci mäsožravec prežije rok 2100. Do konca tohto storočia sa má totiž v dôsledku ďalšieho nárastu teplôt roztopiť podstatná časť ľadovej prikrývky okolo severného pólu. Mal by zmiznúť pobrežný ľad lemujúci Grónsko a ďalšie arktické ostrovy, na ktorých ľadové medvede žijú.